Okolo 17. storočia začali vianočné stromčeky prenikať do bežných
domácností. Zvyk si obľúbili najskôr v mestách, postupne na vidieku a
koncom 18. a začiatkom 20. storočia prenikla táto tradícia aj na územie
dnešného Slovenska.
Jedno z vysvetlení, prečo sa na Vianoce zdobí práve stromček, pochádza z
raných čias kresťanstva a súvisí s Keltmi. Starí keltskí kňazi, druidi,
totiž verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch či v ich kôre. Pred
jednou duchovnou slávnosťou pripravovali pre bohov krvavú obetu, mladého
muža. Na udalosti sa zúčastnil aj legendárny kresťanský misionár
Winfried, ktorý sa rozhodol zachrániť mladíkovi život. Zhromaždeniu
vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra,
lásky a viery. Druidi mladíkovi darovali život a pri strome spoločne
oslávili narodenie Ježiša v Betleheme.
Spočiatku sa stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia
dopestovali v záhradke. Zdobil sa perníkmi, domácim pečivom, sušeným
ovocím či podomácky vyrobenými ozdobami z papiera, figúrkami zo slamy a z
kukuričného šúpolia. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované
ozdoby a sviečky.
Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo pred 140
rokmi v USA. Dva dni pred Štedrým dňom, teda 22. decembra 1882, ho
predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80
elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ
a spolupracovník Edward H. Johnson.
V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu
ozdobu vianočného stromčeka – fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa
vyrábali jednofarebné gule, neskôr s najrôznejšími ornamentmi alebo
kresbami.
Začiatkom 20. storočia sa pod stromčekom začali objavovať aj darčeky pre
členov rodiny. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome
obyčajne do Troch kráľov, čo je 6. januára.